Main Menu

Vďaka kombinácii pôdnych rozborov s mapami relatívneho výnosového potenciálu možno efektívne dopĺňať hnojivo tak, aby nevznikali zóny s prebytkom alebo naopak nedostatkom jednotlivých živín. Ide o jediný systém, ktorý sa snaží jednotlivé polia vyrovnať z hľadiska zásobenosti živinami pri maximálnom využití vložených investícií do hnojiva.

Zasobni hnojeniPrístup k zásobnému hnojeniu vychádza z jednoduchého predpokladu bilančnej rovnice zásobenosti pôd živinami - v miestach, kde je vysoký výnosový potenciál a kde je teda dosahované najväčších výnosov, dochádza k zvýšenému odčerpávaniu živín z pôdy. Analýzou veľkého množstva dát od našich klientov sme zistili, že v najlepších produkčných zónach sa pravidelne opakuje nízka zásobenosť živinami. Je to spôsobené dlhodobou uniformnou aplikáciou hnojív bez zohľadnenia odberového normatívu v jednotlivých produkčných zónach. Je teda veľmi dôležité jednotlivé prvky do pôdy opäť doplniť tam, kde je ich deficit či zvýšený odber. Na základe pôdnych rozborov, či už pripravovaných na základe individuálnych požiadaviek klienta odbornými laboratóriami, alebo na základe výsledkov ASPP (Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd spracovávané ÚKSÚP) a mapy relatívneho výnosového potenciálu je spracovaná aplikačná mapa pre optimálne zásobné hnojenie. Dávka je nastavená podľa výnosu a odberového normatívu zozbieranej plodiny v danej výrobnej zóne a následne korigovaná podľa zón zásobenosti z pôdnych rozborov. Živiny sú tak aplikované vo vhodnej miere a na správnych miestach tak, ako treba. Vďaka tomu dochádza nielen k úspore hnojív, ale aj k ich optimálnemu využitiu, čo má mimoriadny ekonomický prínos, a zároveň dochádza k plošnej optimalizácii zásobenosti živinami vo všetkých produkčných zónach.

Pri vykonávaní odberov vzoriek je dôležitým bodom aj stanovenie správnych odberných miest, ktoré by nemalo vychádzať len z geografického hľadiska, ale aj z rozloženia jednotlivých zón. Systém Varistar toto zohľadňuje a prináša presnejší popis jednotlivých honov z hľadiska zásobenosti živín a až 30% úsporu odberných miest oproti bežným pravidelným odberom v odberovom rastri.