Nie sú rovnaké alebo Ako opísať variabilitu medzi pôdnymi blokmi

Väčšina debát o precíznom poľnohospodárstve sa točí okolo variability v rámci jedného poľa. Málo sa však hovorí o tom, že výrazné rozdiely v rentabilite existujú už medzi pôdnymi blokmi (DPB) ako celkami. Ak ku všetkým poliam pristupujete s rovnakým očakávaním a rovnakou intenzitou vstupov, pravdepodobne na časti z nich zbytočne prerábate a naopak na druhej nevyužívate plný potenciál.

Tradičný prístup často počíta s „priemernou úrodou“, na ktorú vypočíta „priemernú dávku hnojiva“ na hektár naprieč celým podnikom. V praxi to však vyzerá tak, že vysoko bonitné bloky prinášajú vyššie úrody než tie slabé. Výsledok? Na úrodných pôdach plodiny nedostanú dostatok potrebných živín, zatiaľ čo na menej úrodných blokoch aplikujete drahé vstupy, ktoré rastlina kvôli limitujúcim faktorom (napr. nedostatok vlahy) nikdy nevyužije.

Základom modernej agrotechniky je rozdelenie portfólia polí do kategórií podľa ich produkčného potenciálu. K vytvoreniu jednotlivých kategórií môžeme pristupovať viac alebo menej vedecky, vždy bude záležať na konkrétnom agronómovi a jeho skúsenostiach. Pre analýzu môžeme použiť rôzne zdroje a ideálne ich aj kombinovať:

• Priemerné úrody na každom poli: Pre každé pole zhodnotíme historicky dosiahnuté priemerné úrody podľa plodín za dlhšie časové obdobie, čo nám indikuje výkonnosť bloku v porovnaní s ostatnými.

• Bonitácia pôdnych blokov podľa BPEJ: Základná orientácia v kvalite pôdy, jej hĺbke a skeletovitosti.

• Úrodové mapy zo zberových mláťačiek: Ďalšia možnosť potvrdenia toho, koľko ton si z daného bloku skutočne odveziete.

Záleží na každom podniku, koľko kategórií na svojich poliach určí. Zatiaľ čo niektoré podniky budú mať kategórie tri (nadpriemerné, priemerné a podpriemerné pôdne bloky), niektoré môžu pracovať napríklad s ôsmimi. Toto číslo sa, samozrejme, bude líšiť aj podľa lokality, kde daná farma hospodári. Našim klientom ponúkame jednoduchý nástroj, ktorý im pomôže polia v rámci podniku rozdeliť.

Akonáhle máte polia rozdelené (napr. na A – špičkové, B – priemerné, C – problematické), môžete začať s diferencovanou stratégiou:

• A-bloky: Tu sa nebojte investovať do vyšších dávok hnojív a intenzívnej ochrany. Tieto plochy sú motorom vášho zisku a dokážu efektívne zhodnotiť každé euro vložené do vstupov.

• B-bloky: Štandardná agrotechnika s dôrazom na udržanie úrody a optimalizáciu nákladov.

• C-bloky: Tu je kľúčom defenzívna stratégia, kedy nie je nutné investovať vysoké čiastky do hnojív a ochrany porastov.

Možno vám v tejto chvíli napadne, že je to všetko strašne pekné, ale neviete si celkom predstaviť, ako pripravovať obsluhe podklady pre každé pole zvlášť. Aj na to máme riešenie – náš Portál Varistar vie s bonitáciami polí pracovať automaticky.

Vo chvíli, keď si nastavíte pre každé pole tzv. bonitačný koeficient, nemusíte nič prepočítavať, dávky hnojív aj osív si systém upraví sám. Tzn. klient zadá iba jednu dávku, ktorú by aplikoval na priemerných poliach, a o prepočty sa postaráme my.

Farmár bude chcieť aplikovať 200 kg hnojiva/ha. Dopredu si v systéme rozdelí polia podniku na 3 kategórie, ktoré sa svojou priemernou úrodou dlhodobo líšia o cca 10 %. Tzv. bonitačné koeficienty teda budú 1,1 pre najlepšie polia, 1,0 pre priemerné a 0,9 pre horšie pôdne bloky. Pri tvorbe aplikačnej mapy sa základné dávky hnojiva upravia:

• Najlepšie pole: 200 * 1,1 = 220 kg/ha

• Priemerné pole: 200 * 1,0 = 200 kg/ha

• Horšie pole: 200 * 0,9 = 180 kg/ha

Bonitácia pôdnych blokov nie je len teoretické cvičenie pre akademikov. Je to nevyhnutný krok pre každého agronóma, ktorý sa chce rozhodovať na základe reálnych dát. Správna kategorizácia polí a následná úprava intenzity vstupov optimalizuje celkové využitie hnojív a nákladov na ne bez toho, aby došlo k prepadu celopodnikovej úrody.

Chcete zistiť, ako využiť bonitáciu pôdnych blokov na svojich pozemkoch? Neváhajte nás kontaktovať a dohodnite si konzultáciu.

Môžete sa tiež prihlásiť na odber nášho newslettera, alebo nás sledovať na Facebooku alebo Instagrame.